Shop More Submit  Join Login
About Film & Animation / Student Member Tarin Cashew VernonFemale/Slovakia Groups :iconplateo-world: Plateo-World
 
Recent Activity
Deviant for 4 Years
Needs Premium Membership
Statistics 95 Deviations 2,945 Comments 8,903 Pageviews

Newest Deviations

:iconfaveandcomment1plz::iconfaveandcomment2plz: :iconfaveandcomment1plz::iconfaveandcomment2plz: :iconfaveandcomment1plz::iconfaveandcomment2plz:

Commissions

Digital works and posters
This Is It by Tarin-sanAmour by Tarin-sanS-shaded by Tarin-san
Inked artwork A4
My favorite :B
Memories by Tarin-sanThe garden by Tarin-sanSplitshots - Plateo by Tarin-san
Traditional art work
Fully shaded picture. I draw people, wolfs, lizards, dragons, aliens, robots.

I dont draw : Ponies, actors.

Rats by Tarin-san Real Sub by Tarin-san Galahan warrior by Tarin-san
Lineart A4
Clean lineart! Handmade or Digital
Sammy Sam by Tarin-san Something by Tarin-san
Chibies & cute animals (lineart)
Of you, your OCs, favorite characters etc.
One chibi is 20 :points:

  Skenovat0015 by Tarin-san      Chibos! by Tarin-san 
   
Sketch A4
A shaded sketch.
 Young Seth Winchester Fox by Tarin-san    <da:thumb id="460549637"/>  

Webcam

Watchers

Groups

deviantID

Tarin-san
Tarin Cashew Vernon
Artist | Student | Film & Animation
Slovakia
You can find me on :
SLOVAKIA by SlovakiaSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabata

Plateo icon by Tarin-san Mediamatics Stamp by Tarin-san

Language level :
USA Language Level stamp3 by Faeth-designJP Language Level stamp2 by Faeth-designStamp: German Language Beginner by MafiaVamp
Koala Language - Expert by Tarin-sanSlovak Intermediate stamp by Tarin-sanLanguage level: Czech (intermediate) by Aquiliris

General :
Rain Stamp by Stamp221Problems - Zero confidence by necromantress-stampsI love to write Stamp by HappyStampOriginal Characters Stamp by Stamp221Debating Stamp by ElDynamiteI observe. by Snuf-StampsMy Own World by jrtraceySilly Yoshi Stamp by Latte3000Sushi Love Stamp by wangqrPepsi Love Stamp by wangqri love coffee stamp by RRRAIMore time... by prosaixDerwent Stamp by 6syker6DD-Draw Daily by 1FoxyladyI support by 100ThemesChallengeI Support...My Friends - Stamp by ZookyWanna Stamp by agra19Some Motivation Required by RuthlessDreamsPurple by StampernautGreat Pikachu stamp by salanchuDream stamp by smilekeeperArt thief beating stick stamp by raynubuRandom acts of kindness Stamp by strawberry-hunterBad Mood Stamps Smiling by stamps-club

I love Water Turtles by WishmasterAlchemistI love Tortoises by WishmasterAlchemistI love Sea Turtles by WishmasterAlchemistReptiles. by Monster-BoarLizards. by Monster-BoarSnakes. by Monster-BoarGeckos. by Monster-BoarTurtle love by Animal-Stamp

GAMER Casual STAMP by Faeth-design Thats not good enough! by Tarin-san

My greatest idols and awesome artists :
:iconjazzastudios: :iconvivzmind: :iconzeetorta: :iconlehanan: :icon365-daysofdoodles: :iconatomiccircus: :iconfllippy:


free counters
Interests

Donate

Tarin-san has started a donation pool!
87 / 5,000


:icongiftsopen: :icontradesopen: :iconrequestfriendsonly: :iconcollabsfriendsonly: :iconpointcommissionsopen: :iconnokiribans:

A GIFT is when someone wants to draw/make an icon for you AT HIS/HER OWN WILL. No one asked him/her to do it.
A REQUEST is when you ask someone to draw/make an icon for you AT YOUR OWN WILL. You asked him/her to do it.
Slovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabataSlovakia by TanteTabata
Traditional artist stamp by WhiteKimahriWriter stamp by WhiteKimahri Genius Tablet User by transylvaniandreams
EasyPaintToolSAI User Stamp by ClefairyKid PhotoShop User Stamp by ClefairyKid Illustrator User Stamp by ClefairyKid
Self taught artist - stamp by Eirene86 Mediamatics Stamp by Tarin-san Graphic Design stamp by missjesswinkwink

The price will vary depending on the requested work.

Note me stamp by JoyfoolNote me stamp by JoyfoolNote me stamp by Joyfool

:iconthankyoujump::iconthankyoujump1::iconthankyoujump2:

You must be logged in to donate.
:iconkomek-demon::icondahub::icondahub::icondatrade::icondahub::icondatrade::icondahub::icondahub::icondatrade::icondatrade:

Activity


Mature Content Filter is On
(Contains: violence/gore)
„No čo otrok, povieš nám niečo o svojom mizernom živote alebo preskočíme ďalšiu hodinu seba ponižovania?“ Kai neodpovedal. Len nechcene hľadel na kopu svalov ktorá ho do teraz urážala. Prísediaci Komek mu  prisunul pohárik a usmial sa. „Si na rade Kai, dohráme to do konca“.
„Nemusíš hovoriť ak nechceš“ podotkla Shan aby upokojila atmosféru. Kai pokrčil plecami a zobral si pohárik do rúk aby mal dôvod hľadieť do prázdna „Prišiel som sem dobrovoľne a bolo by nefér počúvať minulosť iných bez odhalenia tej vlastnej. Preto budem pokračovať.
Musím súhlasiť s tým čo povedal Seth. Winchesterovci sú naozaj známi pre svoje skutky mimo tohto mesta. Nie všade však ako hrdinovia. Keď som bol menší strašili nás, že sú to príšerný ľudia. Kruté a bezcitné príšery, ktoré pojedajú ľudí čo ich neposlúchajú. A ak im niekto povie nie, zoberú si jeho dušu. Ich telo sa rozsype na prach a oni nikdy nebudú môcť umrieť. Ostanú uväznení medzi svetmi naveky. Teraz vám to môže prísť ako vtipná historka no keď som ju počul po prvýkrát naozaj som sa bál o svoj život. Bol som vtedy ešte len dieťa a nechápal svet. Ja však nie som ani príšera ani hrdina. Nikomu som nepomohol a nič som nedokázal. Nemám s Winchesterovcami nič spoločné a vlastne som sa tu len ocitol.
Veľa toho o svojej minulosti neviem a informácie, ktoré som zistil mi poskytol človek ktorého bližšie nepoznám. Na rozdiel od väčšiny z vás som sa narodil ďaleko na juh od tohto mesta v jednej prístavnej dedine. Teda myslím. A mal som brata, dvojča. Asi sa na mňa veľmi podobal. Naša matka umrela hneď po pôrode a otec to neznášal veľmi dobre. Vinil nás z toho a nedokázal nám to odpustiť. Viera sa stala jeho jedinou útechou a pomaly pri nej strácal rozum. Došlo to do štádia kedy začal šíriť po meste, že jeho manželka porodila diablove deti.  Nakoniec sa rozhodol zobrať veci do vlastných rúk a rozdeliť nás naveky. Kým ho stihli zadržať bolo už neskoro. Môjho brata utopil a mňa poslal do otroctva. To som sa aspoň dozvedel od ľudí z dediny. Netuším či je to naozaj pravda. Hrob svojho brata som však našiel.
A tak začalo mojich 17 rokov utrpenia.  Vždy ma zaujímalo či nám otec po narodení dal aj mená a ak áno tak aké. Rád by som to vedel. To svoje som získal náhodou, hneď po svojom prvom prevoze. Ak poznáte prepravu v našej krajine viete, že namiesto mien sa tovaru dáva identifikačné číslo. To moje je, bolo 890167. Nikdy naň nezabudnem. Bolo ponižujúce ho dokola celé tie roky po číslu diktovať. Vytetovali mi ho na pravú ruku aj nohu. Bol som naozaj rád, že som nepatril medzi tých čo ho nosili na čele. Muž ktorý mi číslo prideľoval mal asi v ten deň slabú chvíľku. Možno mu prišlo ľúto osamelého dieťaťa. Alebo len chcel poukázať na majetok spoločnosti. V skutočnosti ani FAI ani KAI nie sú mená ale skratky firmy ktorá ma vtedy prevážala. Zahraničná spoločnosť na dovoz zvierat alebo foreing animal import corporation. Ten pán musel byť veľmi zmetený alebo opitý keďže mi na nohu dal vytetovať Fai a na ruku Kai. Nikomu to však nikdy neprekážalo, dôležité bolo aj tak len číslo. Tieto skratky sa mojím majiteľom rýchlo zapáčili a časom som ich sám začal používať v konverzáciách kde bolo ťažké vysvetliť bezmennosť.  
Moja 17 ročná púť bohužiaľ nebola taká vtipná ako moje meno. Bol som majetkom, vecou, ktorá sa mohla vymeniť, predať kúpiť a hlavne nahradiť. Svoje detstvo som zasvätil práci a drel za tých čo mali peniaze. Pracoval som na poli, v domácnosti, na stavbách, na farmách, dokonca v bani. Čím som bol starší tým viac som sa venoval domácim prácam a vareniu. Vždy ma fascinovalo ako je možné z vody vyrobiť jedlo. Aspoň tak som to chápal keď som bol menší. Precestoval som za tých 17 rokov takmer celý svet. Prechádzal z rodiny do rodiny a zakaždým sa venoval inej práci. Niekedy to bolo znesiteľné a inokedy sa veci veľmi ľahko zmenili na peklo. Ľudia sa menia na zvieratá keď im ide o život alebo keď majú veľkú moc. Niektorý to radi využívali aby si tam mohli brúsiť svoje malé egá na nešťastníkoch a ich bolesti. Zažil som to stovky krát a jediné čo som mohol bolo sklopiť hlavu.
Veci by sa nemali tak zle nebyť knihy, ktorú im uprostred mojich rokov vnútil zákon. Išlo o príručky, ktoré určovali čo si otrok môže dovoliť a čo nie.  Každý z nás s priemernou inteligenciou sa mal tieto pravidlá naučiť naspamäť a držať sa ich ako by to bolo sväté písmo. Malo to samozrejme aj výhody. Vďaka tomu som sa ako 15 ročný konečne naučil písať a čítať čo viedlo k mojej závislosti na knihách. Túto knižku som však nemal vôbec rád. Prvých pár strán bolo pochopiteľných a logických no potom sa veci nepríjemne zvrtli. Išlo o bláznivé pravidlá, ktorým nemohol nik vyhovieť. Požiadavky na prácu boli šialene vysoké a ľudia začali umierať z vyčerpania. Práva na jedlo im boli skresané a v knihe sa nepísali ako povinnosť. Čo som však naozaj nemal rád boli nezmyselné zákony ktoré zakazovali otrokom napríklad vojsť do domu ako prvým, pozerať sa do očí, stáť na koberci či spať v posteli. Boli to nezmysly, za ktoré sme potom všetci kruto zaplatili. Boli majitelia, ktorí tieto pravidlá odmietali no aj taký, ktorí si na nich detailne potrpeli. Za celé tie roky sa toho stalo veľa a niekedy som mal dojem, že som to celé prežil len vďaka podivnému šťastiu v nešťastí.
Mojím najhorším obdobím bol pobyt v Rapturke. Určite ste už o nich počuli. Raptura specialis je spoločnosť zameraná na štúdium biochémie a života ako takéto. Často sa propagujú ako tvorcovia života na zemi. Chcú zelenú energiu, bio potraviny a monopol vlastných liekov. Pre mňa však znamenali živú nočnú moru. Celý ten svoj nevinný obraz si dobre strážia a na prvý dojem som si myslel, že to bude to najkrajšie miesto kde som kedy bol. Prekrásne moderné budovy uprostred púšte svietili ako oáza pre stratených pocestných. Dostať sa k ním nie je vôbec ľahké, predsa len sa nachádzajú za hranicou južnej púšte. Po hodinách v tom neúnosnom teple sa zdali ako skrytý raj. Budova pôsobila moderne, trochu až sterilne. Okamžite sme boli stratený z chodieb a čísiel ktoré označovali. Ako náhle sme pochopili čo sa deje veci sa prestali zdať tak nádejne. Viete, všetky ich nápady a sny o lepšom svete sú naozaj krásne v teoretickom stave. Prakticky však ide o veľké množstvo nepodarkov, zlyhaných testov a ľudského utrpenia. Kto iný ma testovať vplyv na človeka ak nie človek sam? Bol som pokusným králikom, celé 3 roky. Boli tí, ktorých odkázali na smrť hneď na začiatku, potom takí ktorých smrť bola dlhá a bolestivá. Veľa obetí tam časom stratilo rozum. Buď od bolesti alebo od experimentov, do ktorých patrili. A ja, som to celé tie roky sledoval a počúval škárou cez dvere. Bol tam naozaj hluk. Všetky tie výkriky a nepodarky, ktoré vyvážali von. TOTO nik nevidel v reklamách a prosbách! Z bežných zamestnancov sa k nám nedostal nik. Nevedeli čo sa naozaj deje v srdci toho miesta.
Dostal som malú izbu 4x4 a prežíval v nej zo dňa na deň. Mal som zákaz interakcie s okolitým svetom. Jedinou mojou úlohou bolo pojedať lieky, držať hubu a dožiť sa ďalšieho dňa. Znie to jednoducho však? Veľakrát som ochorel, stratil vedomie a videl veci, ktoré v skutočnosti neexistovali. Niekedy to bolo v poriadku, niekedy som myslel že je to môj koniec. Keď som RS opustil bol som na tom veľmi zle. Povedzme, že moje nervy ani dnes niekedy nepočúvajú tak akoby mali a často strácam nad nimi kontrolu. Tak dopadol môj večný život bez choroby ako to propagujú oni. Namiesto raja som si vybudoval epilepsiu.
Veci sa zlepšili až časom a mojím jediným šťastím sa stala znalosť varenia. Ako neschopný pracovať vonku som svoje zvyšné obdobie strávil skôr v kuchyni. Bol som prekvapený, že im moje nápady chutili.
Mojím posledným pánom bol muž, ktorého požiadavka na otroka bola trochu, divná. Zaplatil za mňa veľa peňazí a jeho správanie bolo podozrivo priateľské. Rozprával sa so mnou ako s rovným a používal pri mojom mene oslovenia. Nebol som na to zvyknutý a skúsenosti mi hovorili, že ma zas čaká poriadny prúser. Bohužiaľ som aj v tomto prípade mal nechcenú pravdu. V meste v ktorom býval sa stala vražda a z jeho slov to znelo akoby danú osobu veľmi dobre poznal. Detailne opisoval spôsoby ako mohol vrah svoju obeť zabiť a veľmi rád rozoberal prečo by robil a kam by sa skryl v najhoršom prípade. Jeho nekonečné monológy mi neprekážali. Bol som vďačný že mám konečne domov, v ktorom nikomu neprekáža moja záľuba v čítaní.
Ako ste si mohli domyslieť ani tento raj mi dlho nevydržal a celé sa to zvrtlo v jeden večer keď mi do izby napochodovala polícia. Muž, ktorému som ako tak veril ma udal polícií ako vraha nemenovanej ženy. Samozrejme, že som to nebol. V tú dobu som ešte o existencií toho mesta ani nevedel. Na moju obhajobu to však nestačilo. Ako otrok som nemal právo na súd a bol obvinený podľa tvrdení svedka, ktorý ma pred pár dňami kúpil. To, že som sa bránil a porušil tak pravidlá napísané v knihe mi tiež nepomohlo. Ten chlap mal tu drzosť sa mi prísť vysmiať aj do väzenia. Nedostal som však trest smrti, to nie. Človek, ktorý ma súdil mal omnoho zaujímavejší plán. Očividne si chcel splatiť dlh s rodinou Winchesteroucov a stratený otrok mu prišiel vhod. Preto som bol poslaný do Platea ako dar pre tie potvory. Bránil som sa. Nechcel som skončiť ako potrava pre psy a moja predstava o tejto rodine bola stále veľmi skreslená. Povedať, že som sa bál by bolo podceňovanie situácie. Preto som sa sem aj dostal len vďaka násiliu. Keď som konečne stál pred dverami triasli sa mi kolená. Hovoril som si, že  mi tento krát už šťastena nepomôže. Keď mi potom Seth otvoril, úprimne chápem prečo sa na mojom výraze začal smiať.
Pocit strachu dlho neutíchol a ja som čakal noc čo noc kto z vás ma ako prvý zabije. Najviac som sa asi bál Sama. Viem že Komeci si radi pochutnávajú aj na iných rasách. Prepáč mi to, ale inak som ich nikdy nepoznal. Seth ku mne nebol tiež nikdy milší ako moji predchádzajúci majitelia. Trvalo dlho kým som si zvykol na svoj pobyt v tomto veľkom dome. Subaru bol milý, že ma nevyhodil a nevrátil späť ako nechcenú zásielku. Dal mi izbu, posteľ, jedlo a miesto kde som mohol žiť aspoň ako človek. Naučil ma lepšie čítať a dovolil mi tráviť čas v knižnici. Stále som čakal keby sa to zas celé zvrtne ale nestalo sa. Práve naopak. Chcem ešte raz poďakovať za svoje oslobodenie. Asi by som inak tu teraz už nesedel. Nemal som už toľko síl.“
„Hej ale nemusel to spraviť tak sproste“. Ozval sa znudený Seth ktorý sa čelom opieral o prázdnu fľašku na stole. „Inak to nešlo“ podotkol Subaru „Jediný spôsob ako sa mohol dostať z otroctva bolo adopciou.“
„Takže máš teraz o 4 roky mladšieho syna? To je nechutné“. Zas sa ozval Seth a hlava mu skĺzla z fľašky na stôl. „Som vďačný tomu že to pre mňa urobil. Pre osobu, ktorú poznal len tých pár rokov. Dostal som ta nádej a život opäť začal dávať zmysel.
Priznanie - part 4
Chcela by som už ukončiť túto vec nech môžem nadväzovať na zverejnené informácie.

Možno sem rad pribudne aj niečo plnohodnotné. -.-"

Ešte dve časti mehehe. :B
Loading...
„Už ste skončili s fňukaním?“ Zamrmlal Seth len čo Sam položil pohárik. „Tak zhrňme si to. Máme tu osamelé stvorenie vymretej rasy ktoré vďaka svojej neschopnosti nechalo vyhubiť vlastnú rodinu.  Večne ožratého Komeka s mentalnym problémom, ktorý sa snaží prežiť vo svete, ktorý ho nechce a zastavte ma ak sa mýlim. Ďalší bude pravdepodobne otrok s detským mozočkom, ktorý sa nedopatrením dostal na slobodu.“ Seth sa rozosmial a sarkasticky pobúchal po stole. „Seth prosím.“ Pokúšala sa ho znova ukľudniť jeho podnapitá sestra. Ten sa však nevzdal vlastného názor a utíšil ju vztýčeným prstom pri ústach. Bolo jasné, že už niečo vypil a zastaviť ho sa stalo nemožné.  „Je naozaj vtipné že majú  títo, pardon, tieto veci rozhodovať o našom  meste.  To nie je už ani vtipné, vlastne je to smutné a zahanbujúce  kam  naša doba až dospela.  Ani jeden z vás nie je pravý Winchester. Nemáte v tomto meste ani len priemerné práva a jediné čo od vás počujem  je fňukanie a skuvíňanie. Žijete niekde v minulosti a ľutujete to čo sa stalo, je mi z vás zle, oboch. Aj teba otrok“ Ukázal na Kaia, ktorý len ticho počúval obvinenia bez toho aby povedal v ten večer čo len slovo „nemusíš ani nič hovoriť.“ Nik nemal náladu sa so Sethom v ten večer hádať. Jeho výpadky sa stali bežným  priebehom  konverzácií a pri začiatku tejto hry ich už každý očakával. Bola to ako tradícia, ktorú už nik nebral vážne a hlavne boli všetci v ten večer už trochu opitý. „A viete prečo ma to tak serie? Lebo máte všetko!  Aktuálne sme tu všetci boli poznačený osudom  ale žijeme. Nie tak úplné zdraví , však Sam , ale živí. Ste určitým spôsobom bojovníci tohto sveta. Máte moc, fyzickú, politickú a niektorý aj psychickú. Dokázali ste v minulosti prekonať a napraviť aj nemožné. Zachránili sme už tisícky životov. A jediné čo tu počujem sú fňukajúce trosky. Ako chcete viesť krajinu a hovoriť o akej takej nádeji keď ju samy nemáte? Pozrite čo sme vbudovali, čo sme dokázali. Ak by som kedysi vedel že budem pracovať s odpadkami dobrovoľne sa zastrelím.
Narodil som sa s modrou krvou tejto rodiny a celé svoje detstvo strávil prípravou na to, že mi toto mesto raz bude patriť. Študoval som taktiku a boj. Exceloval som vo všetkom a ničil svojich protivníkov bez známky súcitu. Ten k nášmu menu nikdy nepatril. Mám viac znalostí v malíčku ako vy všetci dokopy. Rodina zo mňa vychovala nástupcu ale ja som chcel byť viac. Preto som na sebe pracoval. Deň čo deň, noc čo noc. Obetoval som celé svoje detstvo perfektnosti. A čo sa nakoniec stalo? Kent mi sľúbil toto mesto. Zdieľal som jeho názory na rozdiel od vás lebo boli realistické, logické a neľútostné. A potom, prišiel jeden muž, a celý môj život sa prevrátil na ruby. Subaru, nikdy ti to neodpustím. Z hĺbky svojho srdca ťa budem nenávidieť aj ak  ma to má  raz  zabiť. Želám  si, aby tvoja existencia raz zmizla z tohto sveta a ja by som sa konečne mohol prebrať z tejto nočnej mory.
Ale postavil si toto mesto na nohy. Dal si ľudom nádej a prekonal ich chudobu. Nesúhlasím síce so spôsobom ako si k tomu prišiel a zo zákona proti otroctvu sa mi stále dvíha žalúdok. Len aby si vedel zruinoval si tak veľa firiem ale aj zachránil veľa životov. To ako vládneš a ani to že zneucťuješ rodinu nedokážem  prijať, no to že sa staráš o našich ľudí si vážim. Máš moc aj potenciál prežiť. Preto ťa aj naďalej nasledujem. Kým budeš žiť, toto rozhodnutie nezmením. Však ak budeš žiť ako do teraz, už to dlho trvať nebude.“
„Úprimne, nikdy som nečakal že raz prídem pozrieť do blázinca teba Subaru. Z všetkých magorov ktorých som v živote stretol si bol vždy niekde na spodu tohto rebríčka. Svoj vlastný návrat by som skôr predpokladal. Verím že by z toho mali „radosť“.
Nenávidím to miesto. Strčia ťa do kazajky a tvrdia že je to pre tvoje dobro. Vymývajú ti mozog drogami ktoré nájdeš u každého dealera. Ostaneš tam, pokiaľ si myslia že si pre spoločnosť nebezpečný. Nie je kam ujsť a ak sa aj objaví známka zdravia zdrogujú ťa zas, len aby bol spokojný len kvôli komu si tam skončil.“ Sam si odpil z piva ktoré mu ležalo pri ruke. Na tvári mal znechutený, uťahaný výraz. Rukou si oprel tvár o stôl a po hlbokom nádychu pokračoval.
„Ale ak mám konečne hovoriť o sebe, mal by som začať od začiatku. Verte mi, robím to nerád a nechcem aby moje slova opustili tento stôl. Patria do minulosti tak nech tam pekne aj ostanú.
Je pár vecí ktoré si v živote nenavyberáte, pohlavie, rasu, rodinu. Nik sa vás neopýta čo alebo čím chcete byť. Osud nám vie pekne zavariť a potom sa  nám smeje do očí ako len nedokážeme prežiť ďalší deň. Ako už spomenul Subaru život v tomto meste smrdí a vždy smrdel. A ja som to pochopil už ako dieťa.
Narodil som sa pred 24 rokmi v malom meste južne od Platea. Neskôr bolo zatopené pre nedostatok vody a vznikla tam vodná hrádza. Hneď potom ako som prišiel na svet sa objavili aj problémy. Len aby som ujasnil situáciu Maya nie je moja vlastná sestra. Máme síce rovnakú matku no odlišného otca. Ten jej je zbohatlícky Winchester kým ten môj je zatúlaný Komek ktorého matka stretla na ulici. Ako sa to stalo? No, povedzme že veci sa majú ešte zaujímavejšie ako sa zdajú. Podľa toho čo som o svojej minulosti zistil, sa pre nedostatok handier a blahobytu niekto rozhodol, že bude lepšie šliapať na ulici ako sa starať o svoju vlastnú rodinu.  A aby toho nebolo málo časom ju k tomu doviedli aj drogy a sladký alkohol. Netuším kto je mojím otcom a je prakticky nemožné to zistiť štýlom akým žila moja matka. Ak by som ho aj stretol nemal by som mu čo povedať.
To čo nasledovalo si viete predstaviť, starý Winchester prišiel na to že mu raketa lieta po meste a čaká s niekým bastarda. Stačilo sa na mňa pozrieť. Uši, chvost, bol som skrátka iný ako by čakal. Samozrejme jej to nikdy neodpustil a ani mne. Hneď po pár mesiacoch sa ma pokúšal zbaviť a dalo by sa povedať že som svoj život strávil častejšie v koši ako doma. Našťastie som bol zaujímavou hračkou pre svoju sestru ktorá ma domov vždy priviedla späť. Tiež vtedy moc nechápala situáciu, mala len 6 rokov no to čo spravila mi zachránilo prvýkrát život. Do mojích 15 rokov sa toho moc nezmenilo. Ten chlap ma nenávidel a hlasne mi to dával najavo. Brániť som sa nevedel a utekať som nevládal. Nikdy som pre neho nebol nič viac než príšera. Zatváral ma do pivnice, zakazoval sedieť pri stole a mlátil ma. Bez ľútosti, pre zábavu. Nechápal som prečo a celý čas som si myslel, že si za to môžem sám. Preto som aj napriek bolesti mlčal v strachu o vlastný život. Strach sa však časom zmenil na hnev, hnev na nenávisť. A ani sám som neveril ako rýchlo som pocítil túžbu to krvi a tak zažil svoj prvý lov.
Bolo to v škole. Deti dokázali byť niekedy nesmierne kruté. Tak ale, nemám im čo zazlievať však?“ dodal sarkasticky „Bol som viditeľné iný. A oni si vychutnávali že mohli terorizovať s povolením učiteľa. Jedného dňa však táto bublina praskla, alebo to mám nazvať inštinkt? Od tej doby moja chuť po krvi stále rástla. Stal sa zo mňa nezvládatelný sopliak, večne zapletený v bitkách a problémoch. Na tom sa toho ale ani teraz veľa nezmenilo.“ *smiech
Hrýzol som, trhal a ľudia sa ma báli.  Otec ma naďalej mlátil ako žito za každé zranenie ktoré som spôsobil ale  pre mňa to nemalo žiadnu hodnotu. Zmlátil by ma aj tak, to som dobre vedel. Nemohol ma zastaviť. Nikto to nedokázal. Nakoniec ma zo školy vyrazili a vtedy som pochopil, že aj jeho trpezlivosť mala svoje hranice. To čo mi potom oznámil so mnou naveky otriaslo.
Predstavte si, že ste pes ktorého majiteľ mu oznámi že ho dáva utratiť preto, že nepriniesol frisbe dostatočne rýchlo. Presne tak som sa cítil keď mi oznámil že ma chce zbaviť oficiálne.
Ako všetci dobre viete už vtedy boli práva Komekov na hrane. Mali sme zákaz vkročiť do niektorých miest a obchodov. A pre našu loveckú povahu sme boli nepriateľmi spoločnosti. A v prípade nezvládatelnej povahy bolo jednoduchšie požiadať o eutanáziu ako riešiť problém. Nik sa o nás nezaujímal a populácia bola vysoká aj bez nás. Nebolo to však také jednoduché a pre každé nahlásenie bolo potrebné doložiť dôkaz. Niekedy ale stačí byť známy a poznať správnych ľudí na správnych miestach na to aby sme mohli obísť zákon. A úprimne, svojím správaním som tomu tiež nepomohol.
Nevedel som tomu uveriť, ako to bolo možné, mal som sa nechať ďalej mlátiť a zvíjať v strachu?  Nerozumel som prečo sa to deje práve mne a v záchvate beznádeje stratil hlavu. Ublížil som vtedy všetkým a len spečatil svoj osud.  Dokonca som si myslel, že to tak bude lepšie. Ak má môj život byť len bolesťou v špinavej izbe, tak potom nemám čo stratiť. Vtedy ma druhý krát zachránila sestra, ktorá mi tie roky prinášala trochu nádeje do života. Kradla pre mňa jedlo z kuchyne. Maya sa v tom období zoznámila s Kentom, ktorý jej ponúkol nový domov. A tak som dostal novú šancu. Kent z toho nebol nadšený že má v dome okrem priateľky aj príšeru no neostávalo mu nič iné len to pretrpieť. Bol som konečne trochu šťastný so svojou existenciou a pokúsil sa začať odznova. Náš dom mi vtedy prišiel ako palác oproti pivnici v ktorej som strávil toľké roky. Bol to raj plný slobody. To som si aspoň myslel. Niektoré veci jednoducho neovplyvníte a ľudia vám opäť začnú nenávidieť a žrať pohľadom.
Ako sme všetci tu prítomný časom zistili z Kenta a vykotil pekný ko-zmrd. Jeho politické názory sa čoskoro presunuli aj domov a nenávisť ku Komekom sními. Nezáležalo čo som spravil či povedal, ten idiot si vždy našiel pindy na moju osobu. Vtedy som stretol aj Setha ktorý sa tiež správal ako rozmaznaný smrad a dával mi hlasne na najavo že do rodinky bohatých jednoducho nepatrím. Stala sa zo mňa omega skupiny.
Preto som si opäť našiel cestu k bitkám, tento krát medzi inými Komekmi. V meste vznikali prvé uzavreté komunity, ktoré boli plotom odrezané od zvyšku mesta. Nebolo ťažké ich prekonať a priznávam sa, že som bol veľmi zvedavý na iných môjho druhu.  V prvých bitkách som dostal pekne nafrak. No časom som zistil, že som ten kto má naviac. Ak by niekto nevedel, Komeci väčšinou žijú samostatne a v prípade, že sa na ich územie dostane iný Komek okamžite sa ho snažia zneškodniť. Ide o boj na smrť a víťaz dostane územie a samozrejme aj možnosť ďalej žiť. V meste bol tento štýl života prakticky nemožný preto začali vznikať skupinky, gangy Komekov, ktorí dostali druhú šancu na život od toho kto ich porazil. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol ten komu slúžili. S ulíc určených pre náš druh sa stali vojnové zóny. Každý pomaly poznal každého a presne vedel do ktorej skupiny patrí aj čo je jeho úloha. Krv tiekla na dennom poriadku a ja som si v tom chaose nakoniec tiež našiel miesto. Moja minulosť vo mne vybudovala nenávisť v mlátenie nevinných a netrvalo dlho kým som obete systému našiel na ulici. Väčšina sa ku mne pridala bez boja no boli aj takí, ktorí si museli dokázať silu. Vyhral som a prvýkrát stretol  Abby, Asku, Braina, Issu, Stelu,  Niss, Naimar, Morna, Tima, Lena, Espu, Kacu, Toru a nakoniec aj Subara, keď sa zatúlal cez dieru v plote. Nikdy som nečakal, že ma zmláti študent no stalo sa. Bar U Orla sa stal naším posvätným miestom. Prišiel som tam na chuť k spievaniu a život sa tam zdal celkom príjemný. Nemali sme peniaze a tých pár čo sme mali som ukradol z toho prehrane zdobeného zámku. Tie decká si ich zaslúžili viac ako nejaký politický buzerant. Bohužiaľ, ako som ja pomaly zabúdal na neho, on na mňa nikdy nemohol. Po tom čo Maya konečne zistila, že jej priateľ je hovädo stretla môjho kamaráta, ktorého som následne chcel zarezať. Kentovi sa začal život pekne pomalinky rozpadať a kým mu Seth donášal, že jeho vtedy už manželka lieta po meste so Subarom, ako inak som si to zase celé odniesol ja. Tento krát som v tom nebol sám no i tak.. Pamätám si len ako sme sedeli v spomínanom bare a naraz nastala streľba, krik, a ten hlboký zvuk ktorý vydávajú strážne mašiny. Spadol som na zem a stratil vedomie.
Neviem kedy som sa potom prebral. Bol som omámený a slabý. Pamätám si dlhé hodiny, ktoré som strávil čumením na stenu. Kazajka ma ťahala pri krku a ja som nevedel ani hovoriť. Viem že Subaru vtedy nedopadol o nič lepšie ale aspoň sa mohol brániť. Nakoniec aj vyhral podľa toho v akej zostave tu teraz sedíme. Podľa toho čo som počul nám vtedy trochu pomohol aj Garel. Očividne táto vojna nemala len negatívnu stránku.
Potom čo Kent opustil s Elliasom mesto už ho nikto nikdy nevidel. Trvalo roky kým sa mesto zas podarilo vybudovať. A rodina Winchesterovcov potrebovala novú ruku, ktorá by ju viedla v pred. Také podobné drísty sa vtedy ozývali z médií a rada si nakoniec zvolila niekoho kto ani nechcel viesť.
Od vtedy sa toho už veľa nezmenilo. Teda, bolo to lepšie a lepšie. Pod chvíľkou sa objavujú problémy to musím uznať, no nikdy to nebolo také zlé aby sme z toho choasu nejakým zázrakom nevyviazli. Určite to bude ešte zaujímavé, preto nech žije šťastie bla bla a iné žvásty“. Ukončil svoj monológ a hodil si do krku obsah jedného zo zelených pohárikov.
„Neznášal som slnko, vždy mi pripomínalo len ďalší deň prežitý v samote. Deň čo deň, rok čo rok bez živej duše som sám sledoval vlastný odraz v zrkadle. Pozoroval ho, rozprával sa sním. Nevedel som ako inak ubrániť svoju myseľ pred tichým šialenstvom. Ľudia sú zvláštny tvorovia. Nevšímaví, zadumaní do seba. Presne taký som vtedy bol aj ja. V tichosti som sledoval mesiac z tieňov mesta a nik z nich v tom nevidel problém. V noci som chránil ľudí pred ich vlastnými démonmi a počas dňa študoval a čakal na chvíľu, ktorá by mi umožnila privrieť unavené oči.
Neznášal som slnko. Pripomínalo mi ďalší deň bezvýznamného blúdenia po svete bez cieľa či dôvodu. Nevedel som si však predstaviť svoj život inak. Strávil som v tom tieni až priveľa času. Vlastne vtedy to bol celý život. A potom nastala zmena. Sam, rodina, mesto. Za pár dni sa môj život prevrátil na ruby. Z nebezpečného života sa stal život šialený. No bol to stále krok vpred. Prestal som prežívať vo vlastnej ulite a konečne pochopil čo to znamená žiť. To som si aspoň myslel. Nebolo to jednoduché a znamenalo to večné krivky, bolesť strach. Stal som sa bodom neustáleho sledovania a jednou zo zbraní vojny. Jednou z najsilnejších a to, prinieslo ešte viac utrpenia.
Neznášal som slnko. Prinášalo nový deň plný rozhodnutí o životoch iných. Ďalší deň kedy som bol nútený ublížiť na to aby som ochránil. A ak sa veci neuskutočnili podľa plánu, ako tomu bolo väčšinou, trpeli práve tí čo nemali s našou vojnou nič spoločné. Čím viac som sa snažil presadiť vlastné predstavy o svete, tým viac som bol neznášaný z oboch strán. Ako povedal Seth, nie som Winchester a nikdy ním nebudem. Prišiel som ako utečenec ktorý bol priviazaný o zlaté kreslo. Nikdy som to tak nechcel. Nepatrím sem, nemám tu právo byť a predsa, som tu. Niekedy mám dojem, že nesiem na svojom chrbte celý svet. Drví mi chrbát a ťahá ma k zemi. Mám moc ho zahodiť, no bojím sa čo by sa s ním inak stalo. Každé jedno rozhodnutie či slovo má dopad na tisíce ľudí okolo. A aj každý pocit dobrého skutku môže spôsobiť katastrofu na druhej strane činu.  
Trvalo to dlho kým sa moja nezodpovednosť a nekompetentnosť nakoniec prejavila. A všetko to čo nasledovalo som si zaslúžil. Lebo len niekoľko ľudí má právo rozhodovať o osude iných a ja som nemal nikdy byť jedným z nich.
Garn a Niss aj May sa stali perlami môjho života. Nikdy som si nič na tomto svete tak veľmi nevážil. Ak si veriaci človek takto váži svojho boha tak oni boli moje bohyne.  *smiech
Boli to najvzácnejšie čo som na tomto svete mal. Mal som... si na to dávať väčší pozor. V situáciách prakticky nemožných a nebezpečných, do ktorých som sa dennodenne dostával, vo svete plnom vojny a hnevu som nikdy nemal dopustiť aby so mnou ostali.
Nenávisť, hnev, pomsta. To všetko sú bežné pocity dnešného sveta. A ja som ich mal za svoje činy čakať.
Garel, to meno ma dvíhalo z kresla už prvé roky u Winchesterovcov. Nik nedokázal lepšie prekonávať otázky logiky a etiky lepšie ako tento človek. Teraz ma mrazí len keď počujem jeho hlas či vidím jeho pohľad. Ako môže byť niekto taký...“
„Krutý?“ Ozvalo sa z druhej strany stola. „Áno“ odpovedal Subaru a zazrel na osobu prerušujúcu jeho monológ. Katsu mávol rukou aby rozprávač pokračoval a stiahol po pohári pred sebou. „Prepáč, nenechaj sa rušiť“
„Stal sa mojím diablom. Teraz nehovorím len o hrách, ktoré hrával so mnou či  rodinou Winchesterovcou. Ten chlap nepoznal hranice. Necítil žiaľ, bolesť a nemal svedomie. Keď sa začal tento nešikovný boj a to monštrum sa o mňa začalo zaujímať mal som strach no tak tiež som bol rád, že svoju zlosť nezameria na nikoho iného. Myslel som, že tak niekomu pomôžem. Tento muž sa však zastaviť nedá. A ja som v jeho zúrivosti prišiel o to, čo som si najviac na tomto svete cenil. Som rád, že aspoň May je tu stále so mnou. Nemal by som síl sa vrátiť späť do tohto prekliateho pekla. Ale aj po štyroch mesiacoch nútenej samoty v dome bláznov nemôžem z hlavy dostať pocit, že je to celé moja vina. Nedokázal som zastaviť to čo som mal celý čas pred očami. Bola to len otázka času kedy  sa ten blázon dostane bližšie ku mne aj k ním. Teraz ho mám v hlave, straší ma a smeje sa mi. Viem, že je tam, poznám jeho čary a nikdy som nestratil svoj zdravý úsudok. Dôvod prečo som skončil v tom dome bola moja strata záujmu o realitu. To a paralýza, ktorá sa ma zmocnila hneď po tom čo som prišiel o obe deti. Nevidel som svet okolo, nevnímal som realitu. Len som tam sedel a prehrával si čo sa stalo znova a znova a znova. Až kým ma nepohltila vlastná myseľ. Stáva sa to aj teraz, raz za čas. S rozdielom, že teraz sa viem po pár dňoch vrátiť k sebe. Je to ako hĺbavosť, ktorá ovládne celé telo a zástavy ho v čase. Prestanem sa ovládať a na pár hodín zmiznem z tohto sveta. Naraz zase sám. Kto vie či by som tu teraz ešte sedel bez toho čo pre mňa spravili Winchesterovci.
Stále, tá vina. Verím, že mi ani jeden z nich neodpustil to čo sa stalo. Ako dovolil niekto s mojím postavením aby sa stalo niečo také? Prečo som tomu nevedel zabrániť? Nebol som tam, neochránil som ich. To ma bude strašiť do konca môjho života.“
Z pravej strany stola sa ozval pomalý a cinický potlesk. „Gratulujem. Prekonal si počet slov, ktoré som ťa počul povedať za deň“. Poznamenal Seth a zahasil cigaretu. „Dúfal som, že skončíš skôr. Som rád, že bežne veľmi nerozprávaš.“ Dobiedzal s pobavením „V podstate sme nepočuli nič iné len ľutujúcu sirotu, ktorá doplatila na to, že nemá šajn ako svet funguje.“ „Drž hubu Seth“. Ozvala sa Shan a jemné svojmu bratovi udelila pohlavok. „ Mal by si byť rád, že tu  vôbec sedíš. Osoba, ktorú urážaš ťa mohla už dávno vyštvať z mesta.“ Podotkla v zlosti a hodila do seba pohárik číreho alkoholu. „Ale fakticky, prečo sa ľutuješ Subaru? Spravil si čo si mal a čo bolo v tvojich silách, nemá dôvod trpieť pre to čo si nedokázal. NIE TERAZ ROZPRÁVAM JA!“ Prerušila jeho pokus o odpoveď a pokračovala v o svojom monológu. „Nezožieraj sa za to čo sa nepodarilo. Teš sa z toho čo máš. Čo Kai, čo mesto? Zbytočne sa zaťažuješ tým čo bolo. Sam povedz mu niečo.“ Zahnala sa tento krát druhou rukou na spiaceho Komeka. Sam unavene zakňučal a pozbieral sa zo stola. Rukou sa natiahol po prázdnom poháriku a začal sa hrať so zvyškom jeho obsahu. „To ako tu žijeme, ako ide všetko dole vodou, čo sa dá sa posere, už len to ťa malo naučiť, že by si si mal vážiť to čo máš. Napríklad moju sestru. Len prisahám, že ak sa ešte raz hodíš pod vlak a moja sestra bude kvôli tebe zas buliť narvem ti do krku petardy.“ Sam sa pohodlne uložil na stôl sa pokračoval. „Každý deň sa stáva nebezpečnejším a cestou strácame toho veľa, ale vždy to stojí za to bojovať za tých čo tu ostali snami. Teš sa z toho čo máš more a nemysli na to čo si stratil“. Prísediaci si vymenili zmetené pohľady „Sam, ty stará spitina,“ Ozval sa pohŕdavo Seth „Občas z teba vyletí aj niečo zmysluplné“.
Subaru len pokrčil plecami a priznal, že musí rezignovať. Všetky jeho pokusy o obhajobu vlastného života zlyhali. No mali pravdu. Aj napriek utrpeniu, ktoré prišlo a ktoré ho možno ešte len čaká. Práve teraz bol šťastným človekom. Zo stredu stola si prisunul jeden zo šiestich zelených pohárikov, uložených do kruhu a bez váhanie ho vypil. Muža striaslo no pohár vrátil do kruhu až prázdny. „Takže“ dodal zachrípnutým hlasom „ Kto je ďalší?“.


„Počkaj čo sa vlastne stalo tvojím deťom? Nikdy si nám to nevysvetlil.“ S nepatrným úsmevom vycedil Seth popri svojej nezapálenej cigare. Tento krát ignorujúc negatívne poznámky a krivé pohľady ktorých si v ten večer ako aj každý iný vyslúžil hneď niekoľko.  „Čo, nemal som kedy sa opýtať a teraz je najlepší čas. Aspoň tak môžeme rozhodnúť či za to naozaj môžeš ako tvrdíš.“ Z jeho pravej strany mu priletelo ďalšie zaucho. „Ja prisahám že ti dnes napchám tie poháre do krku. Čo je s tebou?“.  Seth sa na jej počudovanie rozosmial až mu z oči vyleteli slzy. „A prepáč.“ Dodal sarkasticky. Subaru však na Sethové slová nereagoval. Jeho pohľad mieril na zem. Ako študent ktorý dúfa že nebude musieť odpovedať na otázku, sledoval dlaždice na zemi. Nerád hovorí o sebe nahlas a pre tento večer už nechcel byť centrom pozornosti. Pohľad sa od neho nakoniec predsa len odvrátil k jeho prísediacemu.
Priznanie - part 1
Priznanie je hra v ktorej každý hráč prerozpráva svoj životný príbeh. Od hráča k hráčovi buď koluje fľaša alebo začína každý hru jedným pohárikom tvrdého alkoholu. Ďalší pohárik ho čaká na stole potom čo dorozpráva svoj príbeh. Pri každom utíchnutí hráča ktorý je na rade (čiže nemá čo povedať) sa napije naviac. Vyhráva kto vie po hre ešte kráčať. :D

Hra má mnoho variácií táto je však použitá v poviedke. Základná hra je trochu zaujímavejšia. Jeden z hráčov začína vetu "Nikdy som ...." Hráči pre ktorých to neplatí pijú, ostatný sa smejú na ich priznaní. Samozrejme mohli by klamať alkohol však robí svoje.

Úprimne, nie som spokojná s kvalitou tejto poviedky. Jej podstata však bola splnená a to je prerozprávať príbeh každej prítomnej postavy. :)

Betareader :iconzeetorta:

Song : www.youtube.com/watch?v=52BXJV…
Loading...
  • Mood: Lazy
Zdravím

Len som sa chcela opýtať či má niekto záujem čítať dlhšie poviedky. Aktuálne dokončujem 15 stranovú vec ktorá by sa tu čoskoro mala objaviť. Ste ochotný to čítať ako jeden celok alebo vám to mám rozdeliť na 6 častí. Ide o rozprávanie šiestich postáv, preto sa pýtam.

Budem rada ak sa nájde aspoň jeden človek ktorý si prečíta moje nápady. :)

AdCast - Ads from the Community

×

Comments


Add a Comment:
 
:iconsotherin:
Sotherin Featured By Owner Sep 29, 2014  Student Digital Artist
Thank you for the favourite!
Reply
:iconfllippy:
Fllippy Featured By Owner Sep 23, 2014
Počkej já nejsem idol ani awesome O_O
Reply
:icontarin-san:
Tarin-san Featured By Owner Sep 27, 2014  Student Filmographer
Ty si awesomer! :dummy:
Reply
:iconfllippy:
Fllippy Featured By Owner Sep 28, 2014
O_o huh
Reply
:icontarin-san:
Tarin-san Featured By Owner Sep 29, 2014  Student Filmographer
:B
Reply
(1 Reply)
:iconandreareno:
andreareno Featured By Owner Sep 14, 2014  Hobbyist Photographer
velmi zaujimava galeria. Gratulujem:)
Reply
:icontarin-san:
Tarin-san Featured By Owner Edited Sep 14, 2014  Student Filmographer
Ďakujem. Ešte sa stále mám čo učiť. :)
Reply
:iconealaain:
Ealaain Featured By Owner Aug 14, 2014  Student General Artist
Thank you so much for the watch!! :D
Reply
Hidden by Commenter
:iconspeedyalchemist:
SpeedyAlchemist Featured By Owner Jul 10, 2014  Student Writer
FREE HUG FROM SPEEDY! 8D
:glomp: :hug: Pikachus nuzzles cheeks
Have a swell day!!! :tighthug:
Reply
Add a Comment: